Startseite · Blog · Musterablauf für die Schuldenbeitreibung
01. apríla 2026
Proces vymáhania pohľadávky sa spravidla začína predžalobnou výzvou. Ide o formálne písomné upozornenie dlžníka na existenciu dlhu, jeho výšku a právny dôvod vzniku a jasne formulovanú požiadavku na vrátenie pohľadávky. Súčasťou výzvy býva určenie primeranej dodatočnej lehoty na zaplatenie a upozornenie na možnosť súdneho vymáhania v prípade, ak k úhrade nedôjde t. zn. dáme dlžníkovi jasne najavo, že ak peniaze do určeného dňa nevráti ideme na súd.
Ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas, dostáva sa do omeškania. V takom prípade máte ako veriteľ právo požadovať nielen samotnú istinu – to čo bolo požičané, ale aj úroky z omeškania.
Výška úrokov z omeškania môže byť dohodnutá priamo v zmluve. Ak však dohodnutá nie je, uplatní sa zákonná sadzba vo výške 5 %. Úroky z omeškania predstavujú kompenzáciu za to, že veriteľ nemohol počas omeškania disponovať svojimi finančnými prostriedkami.
3. Podanie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia
V situáciách, keď hrozí, že dlžník majetok skryje, prevedie na iné osoby alebo inak zmarí uspokojenie veriteľa, ponúka procesné právo nástroj na okamžitú ochranu — neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie. Ide o súdny nástroj „rýchlej reakcie“, ktorým súd uložiť dlžníkovi určitú povinnosť alebo zákaz.
Typickým príkladom neodkladného opatrenia pri vymáhaní pohľadávok je zákaz nakladania s majetkom dlžníka — súd môže dlžníkovi zakázať previesť, zaťažiť alebo inak disponovať určitými vecami či nehnuteľnosťami. Pri zabezpečovacom opatrení to môže byť:
Tým sa zabezpečí, že majetok, z ktorého by sa pohľadávka mohla uspokojiť, zostane zachovaný až do právoplatného skončenia sporu.
Ak dlžník nereaguje na predžalobnú výzvu alebo odmieta splniť dlh, nasleduje súd. Pri peňažných pohľadávkach je efektívnym nástrojom podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania. V praxi takýto postup považujeme za najefektívnejší, nakoľko ide o zjednodušené konania v rámci ktorého môže súd bez toho, aby nariadil ústne pojednávanie, vydať platobný rozkaz, čím zaviaže dlžníka k splneniu predmetného záväzku. Súd môže v konaní o platobnom rozkaze zaviazať dlžníka:
Ak dlžník proti platobnému rozkazu nepodá v zákonnej lehote odpor, rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a stáva sa vykonateľným. V prípade podania odporu sa vec presúva do klasického sporového konania, kde súd vykoná dokazovanie a rozhodne rozsudkom.
Ak dlžník nesplní povinnosť ani na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, veriteľ je oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Následne už sa dlžníkom zaoberá súdny exekútor, ktorý má na dlžníka „zákonné páky“ ako sú:
