Manuál pre živnostníka

1. Základné pravidlo: závislá práca patrí do pracovného pomeru

Medzi základné princípy slovenského pracovného práva patrí, že závislá práca sa môže vykonávať len v pracovnoprávnom vzťahu. Pod pracovnoprávny vzťah sa radí i. pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy, ii. práca na základe dohody t. zn. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a iii.  pracovný pomer založený zmluvou, ktorá je  obdobná k pracovnej zmluve – napr. služobná zmluva – štátni zamestnanci, vojaci alebo policajti.

Tento princíp potvrdil aj Najvyššieho súdu SR (R 44/2022):

„Závislá práca (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce) môže byť vykonávaná iba v pracovnoprávnom vzťahu podľa Zákonníka práce. Dojednanie iného právneho vzťahu pre výkon závislej práce je neplatné.“

Ak ako živnostník vykonávate pre svojho obchodného partnera prácu, ktorá má znaky závislej práce, ale bez pracovnej zmluvy či dohody a len na živnosť, pravdepodobne ste súčasťou  švarcsystému, ktorý je nelegálny.

Rada pre živnostníka:

Ak chcete pracovať ako živnostník, vaša spolupráca musí byť nastavená tak, aby bolo zrejmé, že zákazníkovi  poskytujete konkrétnu službu alebo dodávate výsledok práce, nie že pre neho vykonávate prácu podobne ako jeho zamestnanec. V praxi to znamená najmä to, že zákazník by mal určovať čo má byť výsledkom vašej práce (napr. projekt, oprava, vypracovanie služby alebo dodanie diela), ale nemal by určovať ako presne máte prácu vykonávať, kedy ju máte vykonávať alebo akým spôsobom si máte organizovať pracovný postup.

Zároveň by z nastavenia spolupráce malo vyplývať, že vystupujete ako samostatný dodávateľ služby, ktorý si prácu organizuje sám, zodpovedá za výsledok práce a nenachádza sa v postavení pracovníka riadeného zákazníkom. V praxi je preto vhodné, aby zmluva aj skutočné fungovanie spolupráce smerovali k tomu, že poskytujete konkrétnu službu alebo projekt, a nie že vykonávate pravidelnú každodennú prácu podobne ako zamestnanci firmy.

2. Čo je nelegálna práca

Podľa § 2 ods. 1  zákona  č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je nelegálnou prácou:

„závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer“

Ak ako živnostník vykonávate pre svojho zákazníka závislú prácu, a to bez pracovnej zmluvy, dohody alebo zmluvy, ktorá je obdobná k pracovnej zmluve ide pravdepodobne o nelegálnu prácu a na strane daného zákazníka o nelegálne zamestnávanie.

Rada pre živnostníka:

Ak zistíte, že pracujete rovnako ako zamestnanci firmy (chodíte do práce, máte nadriadeného a plníte pokyny), je vhodné upraviť spoluprácu na skutočný podnikateľský vzťah alebo prejsť na pracovný pomer. Pamätajte si veci musíte aktívne riešiť a nikdy sa nespoliehajte nato, že inšpekcia práce nepríde. Prevencia je lepšia ako pokuta.

3. Znaky, ktoré môžu naznačujú, že vaša živnosť je „de facto“ pracovným pomerom

Judikatúra a odborná literatúra identifikujú viacero znakov, podľa ktorých možno rozpoznať závislej práce a teda „de facto“ živnosť. Medzi najdôležitejšie patria najmä vzťah nadriadenosti a podriadenosti medzi vami ako živnostníkom a vašim zákazníkom, výkon práce podľa pokynov vášho zákazníka, prácu pre zákazníka vykonávate osobne, v mene zákazníka a popritom ste začlenený do organizačnej štruktúry zákazníkovej firmy. Popritom máte vizitky na ktorých vystupujete ako súčasť firmy zákazníka, používate jeho mailovú doménu prípadne nosíte pracovný odev s logom/označením zákazníka.

Pri prípadnej kontrole by tak inšpekcia práce a súdy skúmali najmä to, či pracujete osobne pod riadením zákazníka, či vykonávate prácu podľa jeho pokynov a či ide o činnosť, ktorú je vykonávate dlhodobo podobným spôsobom ako zamestnanci zákazníka. Napríklad Najvyšší správny súd SR pri kontrole nelegálneho zamestnávania posudzoval aj existenciu subordinácie, teda hierarchického vzťahu medzi osobou vykonávajúcou prácu a podnikateľom.

Súdy zároveň prihliadajú aj na sústavnosť výkonu práce. Najvyšší správny súd SR (sp. zn. 10Asan/11/2020) uviedol, že:

„Jednorazovo vykonávané činnosti v mieste sídla podnikateľa, ktoré trvajú iba pár hodín, nemajú charakter závislej činnosti.“

Z toho vyplýva, že pri posudzovaní sa skúma aj to, či ide o jednorazové poskytovanie služby alebo o pravidelný dlhodobý výkon práce, ktorý je typický pre pracovný pomer.

Rada pre živnostníka:

Ak chcete minimalizovať riziko, že vaša spolupráca bude považovaná za „švarcsystém“, je dôležité, aby bolo zrejmé, že:

• prácu si organizujete samostatne bez riadenia zo strany zákazníka,
• zákazník určuje len výsledok služby, nie spôsob jej vykonania,
• vystupujete ako externý dodávateľ služby, nie ako interný pracovník firmy,
• používate vlastné pracovné vybavenie (napr. počítač alebo náradie),
• nevystupujete v mene zákazníka – nepoužívate jeho firemný e-mail ani vizitky, logá firmy zákazníka,
• spolupráca je nastavená skôr ako dodanie konkrétnej služby alebo projektu, nie ako dlhodobé každodenné vykonávanie práce v rovnakom režime ako zamestnanci.

Ak spolupráca funguje tak, že pracujete pod riadením firmy, v jej mene a ako súčasť jej organizačnej štruktúry, je vhodné zvážiť úpravu zmluvného nastavenia spolupráce alebo prechod na pracovný pomer, pretože inšpekcia práce a súd môže takýto vzťah posúdiť ako výkon závislej práce.

4. Riziká fiktívnej živnosti pre živnostníka

Fiktívna živnosť a s ňou spojené postavenie „de facto“ zamestnanca má pre vás nasledujúce negatívne dopady oproti klasickým zamestnancom:

• absenciu ochrany pracovného práva,
• absenciu nároku na dovolenku,
• absenciu ochrany pri pracovnom úraze,
• nižšiu sociálnu ochranu.

Takáto osoba je zároveň ekonomicky závislá od jedného zákazníka bez ochrany, ktorú poskytuje zákonník práce zamestnancovi.

Rada pre živnostníka:

Ak ste ekonomicky závislí od jedného zákazníka a pracujete v rovnakom režime ako jeho zamestnanci, zvážte úpravu spolupráce alebo prechod na pracovný pomer.

5. Ako má postupovať živnostník, ktorý je „de facto“ zamestnanec

Ak ste na základe bodov 1. a ž 4 dospeli k záveru, že vaša spolupráca má znaky závislej práce, mali by ste zvážiť nasledujúce kroky. V praxi máte najmä tieto možnosti:

Upraviť spoluprácu na skutočný podnikateľský vzťah.V praxi to môže znamenať napríklad:

• upraviť zmluvu tak, aby bola orientovaná na dodanie konkrétnej služby alebo projektu,
• dohodnúť sa, že zákazník určuje len výsledok služby, nie spôsob jej vykonania,
• organizovať si prácu samostatne bez priameho riadenia zákazníkom,
• používať vlastné pracovné vybavenie,
• vystupovať ako externý dodávateľ služby, nie ako pracovník firmy.

Cieľom je, aby z praxe bolo zrejmé, že zákazníkovi poskytujete službu, nie že pre neho vykonávate prácu ako zamestnanec.

Zvážiť prechod na pracovný pomer. Ak vaša práca objektívne spĺňa znaky závislej práce a spoluprácu nie je možné upraviť tak, aby išlo o skutočné podnikanie, je vhodné zvážiť prechod na pracovný pomer.

V praxi to môže znamenať napríklad:

• požiadať zákazníka o uzatvorenie pracovnej zmluvy,
• zmeniť formu spolupráce zo živnosti na zamestnanecký pomer.

Takéto riešenie je v súlade so základným princípom pracovného práva, podľa ktorého závislá práca patrí do pracovného pomeru.

Využiť právnu ochranu. Ak ste nútený pracovať na živnosť napriek tomu, že ide o závislú prácu, môžete zvážiť aj využitie právnych prostriedkov ochrany.

V praxi máte napríklad tieto možnosti:

• podať podnet na inšpektorát práce, ktorý môže vykonať kontrolu,
• obrátiť sa na advokáta a právne posúdiť spoluprácu,
• v krajnom prípade sa domáhať ochrany na súde, kde sa skúma skutočný charakter právneho vzťahu.

Checklist pre živnostníka

Nasledujúce otázky vám pomôžu orientačne posúdiť, či vaša spolupráca s obchodným partnerom/zákazníkom môže byť považovaná za podnikanie, alebo či má znaky závislej práce, ktorá patrí do pracovného pomeru.

Ak na viacero otázok odpoviete „áno“, existuje zvýšené riziko, že vaša živnosť môže byť považovaná za tzv. fiktívnu živnosť alebo zastretý pracovný pomer t. zn. je vysoké riziko, že ste nelegálnym zamestnancom.

1.	Určuje vám zákazník pracovný čas (napr. od – do alebo pracovné zmeny) ?	Áno	Nie
2.	Máte v spoločnosti konkrétneho nadriadeného, ktorý kontroluje vašu prácu ?	Áno	Nie
3.	Dostávate od zákazníka pravidelné pokyny, ako presne máte prácu vykonávať ?	Áno	Nie
4.	Pracujete prevažne v priestoroch zákazníka (kancelária, prevádzka, stavba) ?	Áno	Nie
5.	Používate pri práci najmä pracovné nástroje alebo techniku zákazníka ?	Áno	Nie
6.	Nemôžete sa nechať zastúpiť inou osobou alebo subdodávateľom ?	Áno	Nie
7.	Vystupujete voči zákazníkom alebo tretím osobám ako pracovník firmy zákazníka ?	Áno	Nie
8.	Zúčastňujete sa interných porád alebo fungujete ako člen pracovného tímu zákazníka ?	Áno	Nie
9.	Vykonávate rovnakú prácu ako zamestnanci firmy ?	Áno	Nie
10.	Pracujete dlhodobo alebo výlučne pre jedného zákazníka ?	Áno	Nie

Ako checklist vyhodnotiť

0 – 2 odpovede „áno“ – nízke riziko, spolupráca pravdepodobne funguje ako podnikanie

3 – 5 odpovedí „áno“ – stredné riziko – odporúča sa upraviť nastavenie spolupráce

6 a viac odpovedí „áno“ – vysoké riziko, že spolupráca bude považovaná za závislú prácu

Informácie uvedené v tomto dokumente majú len všeobecný informačný a orientačný charakter. Ich cieľom je poukázať na základné právne riziká a možnosti riešenia situácie, keď živnostník vykonáva činnosť, ktorá môže mať znaky závislej práce. Uvedené odporúčania nepredstavujú záväzné právne stanovisko ani individuálne právne poradenstvo. Každý konkrétny prípad je potrebné posudzovať individuálne podľa jeho skutkových okolností, najmä podľa skutočného spôsobu výkonu práce, zmluvného nastavenia spolupráce a ďalších relevantných faktorov. Autori dokumentu preto nezodpovedajú za prípadné rozhodnutia alebo postupy, ktoré budú prijaté výlučne na základe informácií uvedených v tomto materiáli. Ak si nie ste istí, či vaša spolupráca spĺňa znaky podnikania alebo závislej práce, odporúča sa konzultovať konkrétnu situáciu s advokátom alebo iným odborníkom na pracovné právo.