Od zavedenia novej parkovacej politiky PAAS v Bratislave sa množia prípady, kedy majitelia áut dostávajú pokuty vo výške 78 eur v rámci objektívnej zodpovednosti. Čo sa však stane, ak zaparkujete na svojom vlastnom pozemku, ktorý magistrát označí za verejné priestranstvo ? V tomto článku rozoberáme reálny „prípad X“ a argumenty mesta pri uložení pokuty za parkovanie na súkromnom pozemku. Zistite, kde končia kompetencie mesta a ako sú ochránené vaše vlastnícke právo pred extenzívnym výkladom mestských nariadení.
Nová parkovacia politika PAAS a objektívna zodpovednosť
Od 07.07.2025 vstúpilo do platnosti Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy o dočasnom parkovaní motorových vozidiel , ktorým sa zaviedla nová parkovacia politika v Bratislave všeobecne známa ako Paas. Zapamätajte si tento prvý fakt: nová parkovacia politika bola zavedená všeobecne záväzným nariadením lebo to bude ešte dôležité.
Tvorba parkovacej politiky v rámci mesta predstavuje nepochybne legitímny a správny krok, pričom možno dôvodne predpokladať, že väčšina obyvateľov zmenu bez väčších výhrad akceptovala. Čo však už obyvatelia neuvítali je neustále platenie pokút, ktoré im od zavedenia Paasu Hlavné mesto Bratislava (ďalej len „Bratislava“ alebo „mesto“) posiela. Teda, nejde o mestské časti, ale o magistrát.
Priebeh je približne takýto:
- Zaparkujete a idete vyriešiť čo potrebujete.
- Medzi tým ide okolo vášho zaparkovaného auta zamestnanec Paasu a skontroluje vaše auto.
- V prípade, že máte rezidentskú kartu alebo zakúpený parkovací lístok, ste na tom dobre a pokuta vám nepríde, no ak na parkovací lístok zabudnete, môžete čakať pokutu vo výške 78 eur.
- Ak ste urobili chybu a parkovací lístok ste si nekúpili, je to vaša chyba a máte znášať následky, v tomto prípade pokutu.
Na tomto mieste prichádzame k dôvodu prečo vznikol tento článok. Na prvý pohľad to nemusí byť jednoznačné, no Paas = Bratislava. Hlavné mesto vystupuje ako správny orgán, pričom pri ukladaní pokút musí dodržiavať zákon a konať v rámci mantinelov, ktoré mu pri ukladaní pokút zákon vymedzil, tzn. pokutu vám môžu dať len v prípade, že vy zákon porušujete. Je potrebné mať na zreteli, že správne orgány a všetky ostatné orgány verejnej moci (aj mesto) môžu konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Právna sila predpisov: Prečo VZN mesta nemôže „prebiť“ zákon
Aby ste pochopili kam smerujeme, je potrebné si uvedomiť si, že v rámci právneho poriadku existuje nasledujúca vertikálna hierarchia právnych predpisov založená na ich „právnej sile“.
- Na úplnom vrchole predmetnej hierarchie sa nachádza Ústava SR, za ktorou nasledujú zákony, nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy a opatrenia a všeobecné záväzné nariadenia.
- Právny predpis nachádzajúci sa na úplnom spodku tejto hierarchie – VZNM tak nemôže „prebiť“ zákon a čokoľvek ukladať a vynucovať v rozpore so zákonom.
- V rámci tohto článku sa budeme pohybovať medzi Ústavou Slovenskej republiky, Občianskym zákonníkom ako všeobecným predpisom súkromného práva a osobitnými právnymi predpismi, najmä zákonom o správnom konaní (správny poriadok), zákonom o obecnom zriadení a zákonom o cestnej premávke .
Uvádzame viacero predpisov, no postaráme sa o to, aby ste sa v nich nestratili – na konci bude zrejmé, prečo bolo potrebné siahnuť po každom z nich. Téma je skutočne komplexná, no čítajte aj ďalej a na záver uvidíte, prečo sme tu začali a kam sme sa potrebovali prepracovať.
Je váš súkromný pozemok „miestnou cestou“ podľa cestného zákona ?
V § 1 všeobecne záväzného nariadenia je uvedené: „Toto všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „nariadenie“) ustanovuje úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových vozidiel na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“ mesto takto určilo cesty, na ktorých bude vykonávať parkovaciu politiku v podobe Paasu. Zaznamenali sme, že Bratislava vykladá § 1 všeobecne záväzného nariadenia zoširoka (tzn. extenzívne) a pod miestnou cestou chápe aj súkromný pozemok od cesty oddelený chodníkom. Aby toho nebolo málo tento súkromný pozemok označuje za verejné priestranstvo bez akejkoľvek opory v zákone, ale túto problematiku si ešte podrobnejšie rozoberieme neskôr.
Prípad X: Keď zaparkujete na vlastnom, no aj tak vám príde pokuta
Situácia, s ktorou pracujeme je nasledujúca:
- Ste vlastníkom pozemku, ktorý sa nachádza v parkovacej zóne.
- Je to váš pozemok (ste jeho vlastníkom), ktorý je od cesty oddelený chodníkom.
- Prídete k svojmu domu a zaparkujete na svojom pozemku.
- Nemáte zaplatené parkovanie v danej zóne napr. RU1, nemámte v tejto zóne ani rezidentskú kartu.
- Mesto vám zašle rozkaz o uložení sankcie za priestupok v ktorom je uvedené: „účastník konania, ako držiteľ vyššie uvedeného motorového vozidla porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky nerešpektovaním dopravnej značky č. 277 „Parkovacia zóna““, ktorá označuje začiatok zóny, v ktorej je státie vozidiel dovolené len na vyznačených parkovacích miestach a len za určitých podmienok uvedených na dodatkovej tabuľke. Účastníkovi konania bola za porušenie § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke uložená pokuta vo výške 78,- €, ktorá je určená podľa § 139a ods. 7 písm. b) zákona o cestnej premávke.“
- Pre úplnosť musíme uviesť, že sa jedná o skutočný prípad, ktorý ako advokátska kancelária riešime a v pokračovaní tohto článku ho budeme nazývať „prípad X“.
Teraz opäť trochu teórie, ktorá bude potrebná pre pokračovanie prípadu X:
Od roku 2021 zákon o cestnej premávke umožňuje obciam, teda aj Bratislave, prerokovať určité porušenia pravidiel ako správny delikt držiteľa vozidla. Ide o situácie, keď sa neposudzuje konanie vodiča ako fyzickej osoby (priestupok), ale zodpovednosť držiteľa vozidla, t.j. ide o prípady tzv. objektívnej zodpovednosti.
Podľa § 6a písm. e) Zákona o cestnej premávke sa správneho deliktu dopustí držiteľ vozidla, ak nezabezpečí, aby pri prevádzke motorového vozidla bol dodržiavaný:
- zákaz zastavenia alebo státia podľa § 25 Zákona o cestnej premávke, alebo
- zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
Ustanovenie § 25 Zákona o cestnej premávke pritom presne vymedzuje miesta, kde vodič nesmie zastaviť alebo stáť (napríklad križovatky, priechody, zastávky a pod.). Za porušenie tejto povinnosti je obec oprávnená uložiť pokutu. V prípade správneho deliktu podľa § 6a písm. e) Zákona o cestnej premávke zákon stanovuje ako sme už uviedli vyššie sankciu vo výške 78 eur (§ 139a ods. 7 písm. b) Zákona o cestnej premávke).
Je však nevyhnutné zdôrazniť, že okruh správnych deliktov, ktoré môže obec prerokovať, je zákonom taxatívne, t.j. presne a uzavreto, vymedzený. Obec teda nemôže svojvoľne rozširovať, ktoré konania bude považovať za správny delikt, ani ukladať pokuty mimo zákonného rámca.
Inými slovami, obec môže pokutovať len také porušenia, ktoré zákon výslovne zveruje do jej pôsobnosti. Ak ide o konanie, ktoré zákon medzi správne delikty držiteľa vozidla nezaraďuje, obec na jeho prerokovanie príslušná nie je. Pri ukladaní pokút sú obce zároveň viazané postupovať striktne podľa § 139 až § 139f Zákona o cestnej premávke, teda podľa procesných pravidiel upravujúcich správne delikty držiteľa vozidla.
Teraz sa vráťme k prípadu X.
Proti rozkazu o uložení sankcie bol v zákonnej lehote v tomto prípade X podaný odpor. Mesto nám následne doručilo rozhodnutie o zastavení konania o správnom delikte. Odôvodnenie rozhodnutia bolo mimoriadne pozoruhodné a vyvoláva viacero otázok. Niektoré časti odôvodnenia nás zaujali natoľko, že sme sa pokúsili zistiť odkiaľ mesto čerpalo zdroj informácie. Pri zistení, že sa mesto pri argumentácii inšpirovalo anonymným internetovým článkom bez uvedeného autora a zdrojov sme zostali mierne zaskočení. V tomto bode sa preto natíska zásadná otázka, či postup Bratislavy v prípade X zostal v medziach zákona.
Poďme si preto spoločne rozobrať „najlepšie“ časti odôvodnenia rozhodnutia po celý čas ale majte prosím na pamäti, že vozidlo bolo zaparkované na súkromnom pozemku:
I. Mesto uviedlo: „Účastník konania v odpore okrem iného uviedol, že motorové vozidlo bolo odparkované na súkromnom pozemku…“ „Dopravná značka č. 277 označuje začiatok zóny, v ktorej je státie vozidiel dovolené len na vyznačených parkovacích miestach a len za určitých podmienok uvedených na dodatkovej tabuľke. Dodatková tabuľa bude spravidla obmedzovať parkovanie na zaplatenie úhrady (značka č. 533). Tieto dve dopravné značky potom znamenajú, že v konkrétnej zóne v meste (obci) je státie vozidiel dovolené len na vyznačených parkovacích miestach a len po zaplatení úhrady za parkovanie. Predmetné dopravné obmedzenie, teda regulovaná zóna bude platiť až po najbližšiu značku č. 278, ktorá ukončuje parkovaciu zónu. Nebude sa obmedzovať teda iba na konkrétnu ulicu, ale platiť bude v celej oblasti vymedzenej dopravnými značkami č. 277 a 278.“
Z vyššie uvedeného nám vyplýva, že mesto vo vyššie uvedenej časti rozhodnutia citovalo argumentáciu účastníka konania – že vozidlo bolo odparkované na súkromnom pozemku a súčasne sme sa dozvedeli, že výklad § 1 ZVNM je extenzívny do tej miery, že vám môžu dať pokutu aj keď si auto odparkujete na svojom dvore. Do istej miery sa dá pochopiť, že keď mesto založí s.r.o., ktorej čiastočným účelom je vyberanie pokút, ktoré následne tvoria prijmy mesta, je do istej miery motivované vybrať tých pokút čo najviac, no aj to musí mať svoje limity, ktoré sú v medziach zákona.
Ešte raz sa preto pozrime na znenie § 1 všeobecne záväzného nariadenia : „Toto všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „nariadenie“) ustanovuje úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových vozidiel na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“ Položili sme si otázku čo sú to miestne cesty ? A odpoveď sme našli v zákone o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Cestný zákon definuje miestne cesty v § 4b ako „všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest.“ Cestný zákon nám ale poskytol odpoveď aj na otázku, kto je vlastníkom miestnych ciest, a to konkrétne v § 3d ods. 3.: „Miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.“
Vzniká tak legitímna otázka, akým spôsobom možno pod zákonnú definíciu miestnej cesty podriadiť súkromný pozemok, ktorý je od cesty oddelený chodníkom. Odpoveď na túto otázku nám neposkytlo ani samotné mesto.
Zo systematiky právnej úpravy však vyplýva logický záver: parkovaciu politiku podľa všeobecne záväzného nariadenia je možné uplatňovať na miestnych cestách v zmysle cestného zákona, teda na komunikáciách a verejných priestranstvách, ktoré spĺňajú zákonné znaky miestnej cesty. Rozširovanie tohto režimu na súkromné pozemky vyvoláva vážne právne pochybnosti. Je preto namieste očakávať, že mesto bude dôsledne rešpektovať nielen zákon, ale aj vlastné všeobecne záväzného nariadenia.
II. V ďalšej časti odôvodnenia mesto uviedlo: „V prípade ak by majiteľ na svojom súkromnom pozemku chcel v takejto konkrétnej zóne odstaviť svoje vozidlo bez zaplatenia parkovného poplatku musí postupovať z Vyhlášky č. 9/2009 Z. z[GF2] ., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a použiť značku č. 272 resp. 270, ktorá označuje miesto alebo priestor, kde je dovolené zastavenie a státie vozidiel…“
Vyhláška, na ktorú mesto odkazuje nemá nič spoločné so značkami č. 272 ani č. 270, a to z dôvodu, že táto vyhláška sa venuje skúškam z odbornej spôsobilosti. Mesto nám tak umožnilo naštudovať si, ako vieme získať vodičsky preukaz no k objasneniu otázky prečo pokutuje vlastníkov na ich súkromnom pozemku nijako neprispelo.
Verejné priestranstvo a pokuta za parkovanie na súkromnom pozemku
III. Mesto ako ďalší argument vo svoj prospech použilo „verejné priestranstvo“. Podľa jeho názoru je predmetný súkromný pozemok verejným priestranstvom a za týmto účelom uviedlo: „verejné priestranstvo musí splňovať podmienku, že po jej osvojení adresátom právnej normy (t. j. obyvateľom) musí byť obyvateľ schopný zmyslami každý konkrétny priestor posúdiť a vyhodnotiť, či ide o verejné priestranstvo alebo nie.“ Mesto neuviedlo, o ktorú právnu definíciu sa pri tvorbe odôvodnenia opieralo.
Je to pokuta za parkovanie na chodníku alebo zásah do vášho majetku ?
Právnu definíciu verejného priestranstva obsahuje zákon o obecnom zriadení aj zákon o územnom plánovaní. Porovnaním vyššie uvedených právnych definícií môžeme dospieť k definičným znakom verejného priestranstva:
- priestor musí byť verejne prístupný,
- musí byť prístupný každému bez obmedzenia t. zn. 24 hodín denne,
- musí slúžiť na všeobecné užívanie / všeobecné využívanie. t. zn. priestor slúži na všeobecné užívanie.
Pre úplnosť uvádzame, že vyššie uvedené znaky musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že musia byť splnené všetky súčasne, t. zn. ak nie je splnený jeden s uvedených znakov, priestor nie je možné považovať za verejné priestranstvo.
Mohlo by sa tak zdať, že kľúčovým kritériom teda nie je vlastnícky režim, ale faktická a právna dostupnosť priestoru verejnosťou.
Diabol je ale aj v tomto prípade skrytý v detailoch. Na internetovej stránke hlavného mesta v časti „Zajatie verejného priestranstva“ nám mesto samo poskytlo informáciu, čo považuje za verejné priestranstvo, a to: „verejne prístupný priestor v meste, napríklad, park, chodník, cesta, námestie či zeleň.“ Následne mesto odkazuje na všeobecne záväzné nariadenie č. 5/2023 v znení všeobecne záväzného nariadenia č. 7/2024, ktoré definíciu rozširujú: „ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, konkrétne verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve hlavného mesta, miestne komunikácie, ktorými sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve hlavného mesta, verejné priestranstvá a námestia, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií ako miestne komunikácie I. “
Mesto sa týmto obrazne povedané „strelilo do nohy“, a to z dôvodu, že na jednej strane tvrdí, že verejným priestranstvom je všetko to, čo je verejne prístupné každému bez obmedzenia a bez ohľadu na vlastníctvo, a na druhej strane nachádzame na internetovej stránke mesta odkaz na všeobecné záväzné nariadenia, ktoré definujú verejné priestranstvo ako priestor, ktorý musí byť:
- vo vlastníctve mesta,
- musí slúžiť miestnej doprave a
- byť zaradené do siete miestnych komunikácií ako miestne komunikácie I.a
Postup mesta vyvoláva pochybnosti o spôsobe, akým mesto aplikuje a vykladá všeobecne záväzné nariadenia, ktoré samo vydáva.
Mesto zavedie pravidlá parkovania všeobecne záväzným nariadením v ktorom určí, že sa pravidlá budú vzťahovať na miestne cesty, no akonáhle sa bránite voči pokute a použijete argument, že stojíte na svojom súkromnom pozemku mimo miestnu cestu vytiahnu „kartu“ verejného priestranstva, a to aj napriek tomu, že váš pozemok nespadá do definície verejného priestranstva, ktorú má mesto po prvé, uvedenú na svojej internetovej stránke a ani po druhé, v inom všeobecne záväznom nariadení a hlavne – nie je miestnou cestou.
Názorne si predstavte takúto situáciu:
- Kúpite si veľký pozemok v centra mesta.
- Neoplotíte ho a budete ho využívať okrem iného aj na zaparkovanie svojho auta.
- Okolo pôjde zamestnanec Paasu a uvidí vaše auto zaparkované napríklad 20 m od cesty aj chodníka na súkromnom pozemku, síce bez oplotenia.
- Napochoduje k autu, ktoré je uprostred vášho pozemku a vám už len príde pokuta 78 eur a k nej argument, že auto bolo zaparkované na verejnom priestranstve.
Pôsobí to absurdne, avšak vzhľadom na súčasné pomery, ani nie nereálne.
Ak teda mesto tvrdí, že pozemok v prípade X je verejným priestranstvom, prečo sa o tento pozemok mesto nestará a nikdy ani nestaralo? Prečo na ňom nekosilo, alebo neupratovalo? Nezabezpečilo ani výrub náletovej dreviny alebo odstraňovanie psích exkrementov? Ak to teda je verejné priestranstvo – mesto sa na úkor vlastníka celé roky bezdôvodne obohacovalo, nakoľko za využívanie tohto „verejného priestranstva“ nikdy neplatilo.
Krajský súd k problematike užívania majetku tretej osoby ako verejného priestranstva mestom uviedol: „ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, zahrňujúce aj len časti pozemkov vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce (mesta)…“
Na základe vyššie uvedeného je tak jednoznačné, že pozemok nie je a nebol verejným priestranstvom, nie je miestnou cestou, nad ktorou môžu vykonávať zamestnanci Paasu „dohľad“. Mimo pomyselnú misu je argument verejným priestranstvom aj z dôvodu, že toto nie je zaradené do cestnej siete, tak, aké pokutovanie za dopravný priestupok? V prípade X išlo o súkromný pozemok od cesty oddelený a vizuálne odlíšený a taktiež označený tabuľou Súkromný pozemok.
Mestská polícia a pokuta za parkovanie: Môžu kontrolovať váš dvor aj s kontrolórom Paasu ?
IV. Mesto následne uviedlo: „Verejné priestranstvo je v takomto prípade mesto/obec oprávnená vylúčiť z trvalého užívania súkromnej osoby a zaviesť tak regulované parkovanie v konkrétne zóne. Vlastník takého priestoru je povinný obmedzenia spojené s povahou tohto priestoru ako verejného priestranstva strpieť. Znaky verejného priestranstva sú teda určené zákonom a nie je potrebné určitý priestor ako verejné priestranstvo vymedziť administratívnym aktom.“
Spomeňte si na vyššie uvedený príklad so zaparkovaným autom z príkladu X. Výklad mesta v praxi vyznieva tak, že mesto si nárokuje oprávnenie:
- zasahovať do vlastníckeho práva k súkromnému majetku, prípadne
- umožniť jeho užívanie bez akejkoľvek protihodnoty, a to dokonca bez vedomia vlastníka.
Neoprávnená pokuta za parkovanie na vyhradenom mieste, ktoré vám patrí
Takýto prístup magistrátu je mimoriadne problematický.
Vlastnícke právo totiž patrí medzi základné práva garantované Ústavou Slovenskej republiky a požíva zvýšenú právnu ochranu. Nejde o právo, ktoré možno obmedzovať svojvoľne alebo výkladom podzákonného predpisu. Rovnako platí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva nie je možné „len tak“.
Ide o jeden z najzávažnejších zásahov do práv jednotlivca, ktorý je viazaný na prísne ústavné a zákonné podmienky. Tieto podmienky zakotvujú najmä:
- Ústava Slovenskej republiky (Ústava č. 460/1992 Zb.),
- Listina základných práv a slobôd,
- Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.),
- zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb.
Z uvedeného vyplýva základný princíp právneho štátu: vlastnícke právo možno obmedziť iba na základe zákona, vo verejnom záujme, v nevyhnutnom rozsahu a za primeranú náhradu. Ak sa preto súkromný pozemok fakticky dostáva do režimu verejného parkovania bez splnenia týchto podmienok, vzniká legitímna otázka ústavnej udržateľnosti takéhoto postupu.
Zhrnutie: Čo robiť, ak vám príde pokuta za parkovanie na súkromnom pozemku v Bratislave ?
Z vyššie uvedeného vyplýva viacero zásadných právnych otázok, ktoré nemožno prehliadať. Celá problematika parkovacej politiky má viacero vrstiev, ktoré nie je možné na účely jedného článku obsiahnuť. Parkovacia politika hlavného mesta bola zavedená prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia. Všeobecne záväzné nariadenie však ako právny predpis nižšej právnej sily nemôže rozširovať povinnosti nad rámec zákona ani zasahovať do práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.
V praxi sa stretávame so situáciami, keď mesto aplikuje režim parkovacej zóny a inštitút objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla aj na prípady státia na súkromných pozemkoch. Takýto postup vyvoláva vážne pochybnosti o jeho súlade so zákonom o cestnej premávke, cestným zákonom, ako aj so základnými princípmi správneho trestania.
Osobitne problematickým sa javí zásah do vlastníckeho práva. Vlastnícke právo patrí medzi základné práva garantované Ústavou SR a jeho obmedzenie je možné len na základe zákona, v nevyhnutnom rozsahu a pri zachovaní princípu proporcionality. Ak je vlastník súkromného pozemku fakticky nútený svoj pozemok oplotiť len preto, aby zabránil ukladaniu pokút za parkovanie na vlastnom majetku, ide o situáciu, ktorá presahuje rámec bežnej regulácie dopravy. Takýto stav môže predstavovať neprimerané obmedzenie výkonu vlastníckeho práva.
Rovnako sporné je uplatňovanie objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla v prípadoch, na ktoré zákon tento režim výslovne nevzťahuje. Správne trestanie nemôže byť založené na extenzívnom výklade v neprospech adresáta právnej normy.
Ďalšie pochybenia vidíme v rovine tvorby rozhodnutí, ktoré mesto produkuje. Podľa nášho názoru nemajú rozhodnutia všetky náležitosti vyžadované správnym poriadkom. Taktiež nie je v súlade so správnym poriadkom ak je odôvodnenie rozhodnutia, ktorým niekomu ukladá mesto pokutu len skopírovaním textu neznámeho autora. Toto nie je správna úvaha vyžadovaná zákonom.
Problémovým sa javí aj celý postup Paasu a mesta. Zamestnanec Paasu, teda súkromná osoba, chodí po meste a kontroluje iné súkromné osoby. Následne posiela dôkazy mestu a to vám ukladá pokutu. Otázkou je prečo by mala tretia súkromná osoba suplovať úlohu mesta pri kontrole svojich obyvateľov ?
Cieľom tohto príspevku nie je spochybňovať samotnú existenciu parkovacej politiky, ale poukázať na potrebu jej dôsledného uplatňovania v medziach zákona a pri rešpektovaní ústavne chránených práv.
Nemecký právnik a filozof v jednej osobe Rudolf von Jhering napísal knihu Boj za právo, ktorej nosnou myšlienkou je bojovať za svoje práva a nenechať bezprávie nadnesene povedané zvíťaziť. Veríme, že vám tento článok poskytol dostatočnú informáciu o tom, ako si chrániť váš súkromný majetok a ako trvať na dôslednom uplatňovaní práva.