Konsolidačné opatrenia priniesli zmenu v definícii závislej práce. Na prvý pohľad táto zmena v legislatíve nevyvoláva dojem, že jej dopady na zamestnávateľov, ktorí môžu obchádzať Zákonník práce vyústia do pokuty vo výške tisícok eur. Opak je však pravdou a štát dokonca aj sprísnil kontroly živnostníkov a firiem. Zmeny v SZČO v 2026 sa dotknú nielen živnostníkov ale aj firiem. Podnikatelia často pre optimalizáciu nákladov neuzatvárajú pracovné zmluvy s pracovníkmi a ich „de facto“ zamestnanci navonok vystupujú ako obchodní partneri.
Ide o nelegálnu formu zamestnávania pri ktorej živnostník (SZČO) vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa na základe:
- zmluvy o spolupráci,
- zmluvy o dielo
- prípadne iného zmluvného typu,
V skutočnosti však ide o zastretý pracovný pomer. Častokrát je tento spôsob vzťahu nazvaný aj ako „švarcsystém“.
Vláda Slovenskej republiky už dlhodobejšie avizovala, že chce voči tejto forme nelegálneho zamestnávania zakročiť pričom jej zámer vyústil k zmene § 1 ods. 2 Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorým sa 1. januára 2026 zmenila definícia závislej práce. Je potrebné konštatovať, že ide o zmenu, ktorá korešponduje s dlhodobým smerovaním judikatúry, názormi odbornej verejnosti a pracovnoprávnou praxou. Zákonodarca sa pri tejto zmene inšpiroval Českou republikou a vo svojej podstate prebral český model definície závislej práce. Otázne však je do akej miery rešpektuje súčasné požiadavky a potreby podnikateľov ako aj trhu práce, hlavne pri sústavne sa zvyšujúcej ceny práce.
Čo je to závislá práca SZČO a kedy ide o nelegálne zamestnávanie, ktoré Inšpekcia práce kontroluje ?
Za účelom lepšieho porozumenia čo sa pod závislou prácou chápe uvádzame, že je to práca vykonávaná:
- v pracovnom pomere alebo
- v obdobnom pracovnom vzťahu t. zn. na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, pričom práca musí spĺňať charakteristické znaky vymedzené Zákonníkom práce.
Od začiatku tohto roka je závislá práca charakterizovaná štyrmi znakmi, pričom v poradí piaty znak: „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“ bol odstránený ako najproblematickejší.
Štyri charakteristické znaky závislej práce podľa novely účinnej od 1. 1. 2026
- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v mene zamestnávateľa.
Táto zmena výrazne obmedzuje obrannú argumentáciu typickú pre zamestnávateľov využívajúcich švarcsystém. Najčastejšie argumenty zamestnávateľov sa týka absencie pracovného času.
Tu sa opierame o neexistujúci formálne určený pracovný čas, keďže obchodnoprávna zmluva, ktorú s „pracovníkom“ uzatvorili pracovný čas nedefinovala a ani sa pracovný čas neevidoval z čoho zamestnávatelia odvodzovali, že oni pracovný čas neurčovali, a teda nejde o závislú prácu a oni nie sú zamestnávateľom t. zn. jednalo sa o jasne účelový postup.
Ak by tento postup obstál, obchádzanie zákazu výkonu závislej práce mimo pracovného pomeru by bolo triviálne:
- stačilo by podpísať zmluvu bez explicitného určenia pracovného času,
- čas výkonu práce fakticky neevidovať.
Je pritom samozrejmé, že žiadny účastník švarcsystému si dobrovoľne do zmluvy nezapíše ustanovenia, ktoré by preukazovali znaky závislej práce.
To však nestačí a práca je stále nelegálna.
Živnostník účastný šparcsystému je oproti zamestnancom v mimoriadne nevýhodnej pozícií. Medzi švarcsystémom a riadnym zamestnaním existujú viaceré podstatné rozdiely, ako napríklad:
- v rámci švarcsystému nevzniká nárok na dovolenku, keďže ide o inštitút pracovného práva a živnostník vykonáva svoju činnosť ako podnikanie,
- živnostník si odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne odvádza sám, zamestnávateľ mu neprispieva,
- živnostník si neuplatňuje prestávky v práci (napr. prestávky na jedlo a odpočinok),
- živnostník poskytuje služby spravidla prostredníctvom svojej techniky, keďže nemá nárok na pracovné pomôcky,
- živnostník nemá nárok na odstupné či odchodné po skončení výkonu služieb u objednávateľa, zatiaľ čo zamestnanec má u zamestnávateľa za zákonom stanovených podmienok pri skončení pracovného pomeru nárok na odstupné či odchodné,
- zatiaľ čo nevyplatenie mzdy je trestný čin v prípadne nevyplatenia dohodnutej odmeny v obchodnom vzťahu je len obchodnoprávny nárok, ktorého sa musíte súdne domôcť,
- nie ste chránený pred skončením pracovného pomeru tak ako zamestnanec, to znamená, že zamestnávateľ môže váš obchodný vzťah ukončiť kedykoľvek a bez uvedenia dôvodu, pričom vám neprináleží výpovedná doba ani odstupné.
Spĺňate znaky závislej práce ? Toto sú štyri kľúčové znaky závislej práce podľa novely účinnej od 1. 1. 2026
Ak ste živnostník úprimne odpovedajte na nasledujúce otázky:
- Pracujete pre jedného odberateľa dlhodobo a pravidelne?
- Vykonávate prácu osobne – teda nemôžete poslať niekoho iného?
- Dostávate konkrétne pokyny, čo, kedy a ako máte urobiť?
- Vystupujete navonok v mene tejto firmy – napríklad komunikujete s jej klientmi alebo používate jej e-mailovú adresu?
Ak ste na väčšinu otázok odpovedali áno, váš vzťah s firmou – odberateľom pravdepodobne napĺňa znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, a to bez ohľadu na to, ako je vaša zmluva nazvaná a ide o tzv. švarcsystém.
Čo v takom prípade urobiť? Vzniknutú situáciu bezodkladne riešte a vyhnite sa pokuty za nelegálne zamestnávanie.
Kroky, ktoré môžete urobiť v našej advokátskej kancelárii:
- pomôžeme vám s kontrolou zmluvy,
- ak sa potvrdí, že váš vzťah napĺňa znaky závislej práce, navrhneme riešenia nápravy,
- pripravíme nový návrh zmluvy, aby vás zmluvný vzťah bol legálny.
V záujme oboch strán je situáciu legalizovať a uzatvoriť riadnu zmluvu. Riziko pokuty totiž nesú obe strany: nielen zamestnávateľ, ale aj SZČO.
Riziká pre zamestnávateľa: Vysoké pokuty za nelegálne zamestnávanie SZČO od 01.01.2026[
Sankcie za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie upravuje zákon o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov. Zmeny v SZČO v 2026 priniesli aj vyššie sadzby pokút za nelegálne zamestnávanie. Pre firmy, v prípade nelegálneho zamestnávania jednej osoby bude hroziť pokuta od 4 000 eur do 200 000 eur, u viac nelegálne zamestnávaných fyzických osôb najmenej vo výške 8 000 eur.
Zakázaná je ako nelegálna práca, tak aj nelegálne zamestnávanie. Pokuta tak hrozí „de facto“ zamestnávateľovi živnostníka a rovnako tak aj SZČO ako „de facto“ zamestnancovi, a to vo výške 331 eur.
Čo robiť, ak ste sa v tomto článku spoznali? Ako správne nastaviť zmluvu tak , aby spĺňala podmienky pracovného práva ?
Zákonník práce ponúka flexibilné riešenia, ktoré môžu nahradiť švarcsystém bez straty flexibility – skrátený pracovný úväzok, prácu z domu, telepráca, pružný pracovný čas či konto pracovného času. Legalizácia pracovného vzťahu teda nemusí znamenať väčšiu záťaž, znamená však ochranu pred pokutami až do výšky 200 000 eur a právnu istotu pre obe strany.
Ak si nie ste istí, či nastavenie vašich zmlúv obstoja pri kontrole Inšpekcie práce, sme tu pre vás. Poskytneme vám právnu analýzu zmluvných vzťahov, navrhneme konkrétne úpravy a zastúpime vás v prípade kontroly. Včasná úprava je vždy lacnejšia ako pokuta.
